2.5.3 Intenzita gravitačného poľa. Princíp
superpozície
Popíšeme si teraz prípad, keď gravitačné
pole je vytvorené hmotným bodom s hmotnosťou M. Do vzdialenosti r od
neho položme „skúšobný“ hmotný bod s menšou hmotnosťou m ( jeho polohový vektor vzhľadom na prvý hmotný bod je r). Skúmajme gravitačné účinky bodu M na bod m. Vieme už, že príťažlivá sila je daná vzťahom
(2.5.3.1)
Pretože však v priestore okolo bodu M existuje gravitačné pole aj bez
existencie bodu m, je výhodné zaviesť
na charakterizovanie poľa takú veličinu, u ktorej hmotnosť m skúšobného hmotného bodu nie je
obsiahnutá. Na tento účel je vhodná veličina intenzita gravitačného poľa K. Táto je definovaná ako podiel sily pôsobiacej na
hmotný bod m, a hmotnosti tohto
hmotného bodu, t.j.
(2.5.3.2)
Intenzita sa teda číselne rovná sile, pôsobiacej na
hmotný bod s jednotkovou hmotnosťou.
Z druhého Newtonovho zákona - zákona sily - vyplýva, že zrýchlenie je tiež dané podielom sily a hmotnosti
(2.5.3.3)
takže
K = a . (2.5.3.4)
Z toho vidíme, že intenzita v každom bode
gravitačného poľa je
totožná so zrýchlením,
ktoré pole hmotnému bodu
v tomto mieste udeľuje – tzv. gravitačným
zrýchlením (za predpokladu, že tu nepôsobia ešte
ďalšie sily). Na povrchu Zeme má hodnotu približne 9,81 N.m-1 (resp.
9,81 m.s –2 ; presná hodnota závisí od zemepisnej šírky).
Gravitačné
pole môžeme graficky znázorniť pomocou tzv. gravitačných
siločiar. Sú to krivky, u ktorých dotyčnica v ľubovoľnom bode je totožná so smerom pôsobiacej
gravitačnej sily, resp. so smerom
vektora intenzity poľa. Gravitačné pole, vytvorené jedným hmotným bodom M, má radiálny charakter; gravitačné
siločiary sú priestorovo symetricky rozložené polpriamky, prichádzajúce z
nekonečna a vstupujúce do hmotného bodu, ktorý je zdrojom poľa (obr.2.5.3.1 ).

Gravitačné pole, u ktorého má
vektor intenzity v každom mieste rovnakú veľkosť aj smer, nazývame homogénne. Za takéto môžeme považovať aj
pole v relatívne malých výškach (rádovo desiatok, resp. stoviek km) nad povrchom Zeme.
Princíp superpozície
Predpokladajme, že gravitačné pole je vytvorené nie jedným, ale viacerými
diskrétne rozloženými hmotnými bodmi s hmotnosťami M1, M2,...
Mn. Každý z nich je takto zdrojom vlastného
gravitačného poľa. Nech polohové vektory skúšobného hmotného bodu s hmotnosťou m vzhľadom na body, vytvárajúce pole, sú
r1, r2,..., rn
(obr.2.5.3.2a). Výsledné gravitačné pôsobenie na skúšobný hmotný bod je dané princípom superpozície (vektorového
sčítania), ktorý hovorí:
Výsledná
sila aj intenzita gravitačného poľa vytvoreného viacerými hmotnými bodmi sú
dané súčtom síl, resp. intenzít gravitačných polí jednotlivých hmotných bodov.
, (2.5.3.5)
(2.5.3.6)

V prípade poľa, vytvoreného spojitou
sústavou hmotných bodov, resp. telesom
(obr.2.5.3.2b) s celkovou hmotnosťou M
a objemom V prejdú sumácie v predchádzajúcich vzťahoch do integrácií. Dostaneme tak
(2.5.3.7)
a
(2.5.3.8)
kde dM a dV sú hmotnostný a objemový element
telesa a r je jeho hustota.
Kontrolné otázky k časti 2.5.3
1. Definujte
veličinu intenzita gravitačného poľa.
V akých jednotkách ju vyjadrujeme?
2. Ktorej
veličine sa číselne rovná intenzita gravitačného poľa v danom bode?
Vysvetlite, prečo.
3. Ako sa
nazývajú krivky, začínajúce v nekonečne a končiace v zdrojoch
gravitačného poľa? Akú orientáciu voči takejto krivke má vektor intenzity gravitačného poľa?
4. Čo je to
homogénne a nehomogénne gravitačné pole?
5. Čo hovorí
princíp superpozície?