Všetky doterajšie poznatky ukazujú, že v prírode sa vyskytujú iba dva
druhy elektrických nábojov, ktoré na základe historickej konvencie označujeme
ako kladné
a záporné.
Silové pôsobenie medzi elektrickými nábojmi, ktoré sa prejavuje príťažlivými
a odpudivými silami, predstavuje nový druh vzájomného pôsobenia telies -
"elektrickú interakciu", ktorá sa zásadne odlišuje od
gravitačného pôsobenia telies vo vesmíre - gravitačnej interakcie. Pri gravitačnej
interakcii sa totiž stretávame iba s príťažlivými silami.
Účinky kladných a záporných nábojov sa do značnej miery kompenzujú a
pre silové pôsobenie medzi dvoma telesami je rozhodujúci iba ich celkový
elektrický náboj - t.j. algebraický súčet kladných a záporných nábojov. Pokiaľ sú kladné a záporné náboje
v nejakom telese rovnaké, tak ich vplyv navonok sa ruší, hovoríme, že “teleso
je elektricky neutrálne”. Elektrické sily medzi takýmito telesami vo
veľkých vzdialenostiach sú nulové. Pri malých vzdialenostiach sa aj medzi
neutrálnymi telesami môžu prejavovať elektrické sily v dôsledku nerovnomerného
rozloženia kladných a záporných nábojov vo vnútri telesa.
Intenzívne vedecké skúmanie elektrických javov sa datuje od konca 18.
storočia. Jedným z prvých poznatkov bolo, že celkový elektrický náboj v izolovanej sústave sa zachováva.
Tento poznatok našiel neskôr zovšeobecnie v tzv. rovnici spojitosti pre
elektrické prúdy. Koncom 19. storočia,
s objavom rádioaktivity sa fyzici stretli s novými premenami prvkov, kde
vznikajú nové elektricky nabité častice, avšak celkový elektrický náboj aj pri
týchto premenách zostáva nezmenený. Tento experimentálny fakt - zachovanie
celkového náboja v izolovanej sústave sa v súčasnosti neustále potvrdzuje pri
všetkých experimentoch aj na najvýkonnejších urýchľovačoch častíc.
Okrem zachovania celkového elektrického náboja v izolovanej sústave sa
elektrické náboje vyznačujú aj tou vlastnosťou, že veľkosť náboja nezávisí od rýchlosti a je vo všetkých inerciálnych
sústavách rovnaká. Hovoríme, že elektrický náboj telesa, (častice)
je relativistický invariant. V tomto je veľký
rozdiel oproti zákonom mechaniky, kde sa hmotnosť telesa
s rýchlosťou mení.