
Obr.6.1.1.1
|
Procesu elektrizácie telies zvykneme tiež hovoriť, že teleso sa "elektricky
nabíja" alebo získava "elektrický náboj". Fyzika ako
exaktná prírodná veda sa však neuspokojuje iba s kvalitatívnym opisom javov ale
sa snaží vždy o kvantifikáciu poznatkov a teda každý pozorovaný jav nejakým
spôsobom merať. Principiálne by merač náboja
vyzeral nasledovne: na tenkom vlákne sú v spoločnom bode zavesené 2
ľahké guličky. Ak sa nabitým telesom
dotkneme guľôčok, tak sa na ne
prenesie časť náboja a guličky sa v dôsledku odpudivých síl (lebo sú rovnako nabité) rozostúpia. Uhol,
ktorý budú vlákna teraz zvierať, je mierou ich elektrického náboja.
Ak na
obr. 6.1.1.1 označíme ako a polovicu uhla, ktorý vlákna zvierajú, tak výslednica gravitačnej a
elektrickej sily pri rovnováhe pôsobí iba pozdĺž vlákna a vtedy zrejme platí
(6.1.1)
Takýmto
spôsobom môžeme principiálne merať veľkosť elektrického náboja.

Obr.6.1.1.2
|
Prakticky sa na
meranie elektrického náboja používajú prístroje nazývané "elektroskopy"
ich konštrukcia je znázornená na obr.6.1.1. 2. Základom prístroja sú dva kovové pásiky, ktoré sa môžu od seba odchýliť. Meraním
uhla, na aký sa pásiky rozostúpia od seba, môžeme určiť veľkosť náboja, ktorý
je privedený na elektroskop. Celý prístroj je uzavretý v obale z kovu a skla,
aby vychýlenie tenkých pásikov nebolo ovplyvnené prúdením vzduchu.