V mechanike sme sa naučili, že
najpresnejší spôsob merania síl predstavujú rovnoramenné váhy. S ich aplikáciou
na meranie elektrických síl však rýchlo skončíme. Problém je v tom, že
elektrické sily výrazne závisia od vzdialenosti, zatiaľ čo tiažové sily
pôsobiace na závažia sú v rámci niekoľkých desiatok kilometrov od miesta
váženia konštantné. Videli sme to už v prvom pokuse, keď sme sa s nabitým
telesom približovali k drobným telieskam, že výrazný silový účinok sa začal
prejavovať až pri priblížení sa na malú vzdialenosť 1 - 2 cm, ale potom sa
prudko zvyšoval so zmenšujúcou vzdialenosťou.
Obr. 6.1.3.1
Princíp
Coulombových torzných váh
|
Druhá možnosť na meranie síl je silomer,
čiže zariadenie, ktoré využíva na meranie deformáciu struny. Nepresnosť silomerov
je však veľká - cca 10 až 20 % a rozsah merania síl je malý, lebo pri väčších
deformáciách struny sa začínajú prejavovať odchýlky od Hookovho zákona, únava
materiálu a pod. Je tu ešte iná možnosť
- využiť na meranie sily krútenie (torziu) dlhého tenkého vlákna. Prvé takéto
zariadenie skonštruoval francúzsky
fyzik Coulomb a po ňom dostalo toto zariadenie
aj svoj názov - "Coulombove torzné váhy".
Princíp torzných váh je znázornený na obr. 6.1.3.1.
Na tenkom pružnom
vlákne dĺžky l a polomeru R je závesné izolačné ramienko dĺžky 2a.
Na koncoch ramienka sú kovové guľôčky K1,
K2 s rovnakým
polomerom. Konštrukcia Coulombových torzných váh musí byť celkom symetrická,
aby sa pôsobenie tiažových síl na guľôčky úplne vykompenzovalo.
V blízkosti guľôčky K2 je ďalšia kovová guľôčka K3 upevnená na tenkej kovovej tyčke. Táto guľôčka slúži
na privedenie náboja z vonkajšieho priestoru prostredníctvom kovovej guľôčky
K4. V počiatočnej polohe
(ktorá sa dá nastaviť mechanizmom pri hornom úchyte vlákna) sú guľôčky K2 a K3 v dotyku. Nabitým telesom sa dotkneme guľôčky K4. Privedený náboj sa
rozloží na povrchu guličiek K2,
K3, K4. Ak sú ich polomery rovnaké, na každej z nich bude rovnaký
elektrický náboj. (pozri nasledujúci kapitolu o kapacite vodičov). Celé váhy sú
uzavreté v sklenenom obale, aby sa vylúčili rušivé vplyvy od prúdenia vzduchu.
Pôsobením elektrickej odpudivej sily sa
guľôčka K2 vzdiali od
guľôčky K3. Výsledné otočenie
vahadla o uhol a odpovedá rovnováhe elektrickej a torznej
sily deformovaného vlákna. Rovnovážna poloha ramienka je určená rovnováhou
momentu Del odpudivej sily
a torzného momentu vlákna Dtor
.
, 
Z toho 
Náboj na
pevnej guľôčke môžeme opakovane zvyšovať a tak porovnávať účinky nábojov rôznej
veľkosti. Pri svojich pokusoch Coulomb dospel k týmto záverom:
1.
Sily medzi nábojmi pôsobia v smere ich
spojnice. Takéto sily nazývame centrálne.
2.
Ak je jeden náboj konštantný, tak
pôsobiaca sila je priamo úmerná veľkosti druhého náboja pri rovnakých
vzdialenostiach r medzi nábojmi. Zo
symetrie experimentu vyplýva, že celková sila je teda úmerná súčinu veľkosti
oboch nábojov.
3.
Pri rovnakej veľkosti nábojov je sila
pôsobiaca medzi nimi nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti.
Pôsobenie dvoch bodových
nábojov je schematicky znázornené na obr. 5.