V Maxwellovej
teórii elektromagnetického poľa je dôležitý ďalší vektor D, ktorý sa nazýva vektor elektrickej indukcie a definovaný je vzťahom
. (6.3.16)
Po dosadení zo vzťahov (6.3.11, 15) dostávame
. (6.3.17)
Vektory D aj E sú v homogénnom a izotropnom
prostredí súhlasne rovnobežné. Vyplýva to z toho, že vektor polarizácie P
má v homogénnom a izotropnom prostredí rovnaký smer ako E.
Vektor E aj skalár
sú závislé od prostredia, o vektore D to však neplatí. Zo
vzťahov (3.6.14,16) totiž vyplýva
.
Elektrická indukcia je vo všetkých prostrediach rovná súčinu permitivity vákua
a intenzity poľa vzbudeného voľnými nábojmi. Na povrchu nabitého vodiča je
elektrická indukcia kolmá na povrch a jej veľkosť je podľa Coulombovej vety
(6.2.6) rovná plošnej hustote volných nábojov na vodiči
. (6.3.19)
Vektor elektrickej indukcie sa nezmení vložením dielektrika do poľa, je to
veličina nezávislý na dielektriku. Jeho jednotka vyplýva zo vzťahu (6.3.19)
Podľa
vzťahu (6.3.14)
,
kde 
je intenzita poľa
voľného náboja. Ak je tento náboj bodový, potom
Intenzita poľa tohoto náboja
v dielektriku je
.
Tento vzťah sa líši od vzťahu platiacom vo vákuu popisujúceho intenzitu
elektrostatického poľa v okolí bodového náboja tým, že miesto permitivity
vákua tu vystupuje permitivita dielektrika. Z tohoto vyplýva, že všetky
vzťahy odvodené pre elektrostatické pole vo vákuu sú platné aj pre pole
v dielektriku, ak sa v nich permitivita vákua 
nahradí permitivitou
dielektrika 
.