Opíšeme experimentálne overenie jestvovania voľnej dráhy. V nádobe, v ktorej je možné meniť tlak (je pripojená k vákuovej výveve) sa nachádza zdroj častíc (napr. odparujúci sa sodík). Clonami vymedzíme z pár úzky zväzok atómov sodíka a okolo neho umiestnime niekoľko bočných kolektorov. Ak je voľná dráha atómov sodíka vo zväzku veľká, dopadnú takmer všetky sodíkové atómy na kolektor, ktorý sa nachádza oproti zdroju. Čim je voľná dráha menšia, tým viac je zrážok atómov sodíka s časticami plynu v nádobe. Na bočné kolektory dopadajú atómy sodíka. Pri známych polohách bočných kolektorov a tlaku plynu v nádobe sa dá približne vypočítať stredná voľná dráha.