Predstavme si dve vrstvy plynu, ktoré sa pohybujú
v smere osi y jedna voči druhej rôznymi
rýchlosťami. Ak by nebolo tepelného pohybu častíc plynu vo vrstvách, častice by
sa pohybovali priamočiaro súc unášané vrstvami, jedna vrstva by neovplyvňovala
druhú vrstvu. Trenia medzi nimi by nebolo. Tepelný pohyb však jestvuje.
K rýchlostiam tepelného pohybu častíc sa pripočítava rýchlosť spomenutého
usporiadaného priamočiareho pohybu, ktorým sa pohybuje vrstva, a teda aj
každá častica v nej. Tepelný pohyb je chaotický a musíme
predpokladať, že častice, ktoré sú na hranici medzi vrstvami prenikajú
z vrstvy do vrstvy. Výmena častíc medzi vrstvami je sprevádzaná prenosom
zložky hybnosti usporiadaného pohybu. Častice pomalšej vrstvy pri zrážkach
s časticami rýchlejšej vrstvy získavajú hybnosť a tým sa urýchli
pomalšia vrstva. Podobne prenikajú častice z pomalšej vrstvy medzi častice
rýchlejšej vrstvy a tam získajú hybnosť od jej častíc. Toto vedie
k spomaleniu rýchlejšej vrstvy. Rýchlosti oboch vrstiev sa vyrovnávajú až
nastane stav, keď sa vrstvy voči sebe nebudú pohybovať. Usporiadaný pohyb
vrstiev, a teda aj častíc plynu, sa postupne v dôsledku zrážok menil
na chaotický tepelný pohyb, alebo inými slovami, na teplo. Tento proces premeny
kinetickej energie usporiadaného pohybu na teplo sa nazýva vnútorným trením.
Pri sledovaní tohoto procesu myslenú plôšku dS položíme do hranice medzi vrstvami,
teda v smere rýchlosti vrstiev. Častice, ktoré prechádzajú pri tepelnom pohybe
z vrstvy do vrstvy budú prechádzať v kolmom smere plôškou, t.j.
pohybujú sa v smere osi x.
Celý opísaný prípad je prípad prúdenia plynu. Treba predpokladať nie dve
vrstvy, ale sústavu veľmi tenkých vrstiev, ktoré kĺžu po sebe a ich
rýchlosti sa od seba nepatrne odlišujú. Medzi každými susednými vrstvami platí
vyššie uvedený opis. Vidíme, že rýchlosť vrstiev bude závisieť od x. Prenášaná veličina je hybnosť, teda dB = dp. Ďalej b = mv je hybnosť jednej častice v smere usporiadaného pohybu.
Potom bn = mvn = vr (lebo mn
= r, ako bolo ukázané vyššie). Po dosadení do
všeobecného vzťahu (d) v § (7.1.9)
(f)
(7.1.29)
je koeficient vnútorného trenia, alebo koeficient viskozity.
Vrátime sa k rovnici (f). Ak ju vydelíme časom dt dostaneme (podľa 2. Newtonovho zákona) silu
Táto sila má smer dotyčnice k rozhraniu medzi vrstvami. Je to sila trenia.
Jej pôvod je v tepelnom pohybe častíc plynu, čo je pohyb vnútri plynu (preto
toto trenie sa nazýva vnútorným trením). Ak by prúdenie plynu nebolo udržiavané
zvonku, postupne by sa kinetická energia usporiadaného pohybu plynu úplne
premenila na teplo a prúdenie by zaniklo.
Jednoduché meranie teploty
plynu a pomerne jednoduché meranie viskozity slúži ako základ pre určenie strednej voľnej
dráhy častíc plynu.
_______________________________