5
MECHANIKA TEKUTÍN
![]() |
Kvapaliny a plyny, vzhľadom na ich
niektoré podobné fyzikálne vlastnosti súborne označujeme ako tekutiny. Od tuhých látok sa podstatne
odlišujú pohyblivosťou častíc. Častice kvapalín a plynov nemajú usporiadané
polohy a môžu sa navzájom relatívne voľne pohybovať. Nemajú na rozdiel od
tuhých látok tvarovú pružnosť. Pohyb molekúl kvapaliny môže byť štatisticky
neusporiadaný, alebo usporiadaný. Štatisticky neusporiadaný pohyb je tepelný
pohyb, pod štatisticky usporiadaným pohybom rozumieme prúdenie.
Ak odhliadneme od povrchových javov, kvapalina je
látka, ktorá má určitý objem, ale nemá určitý tvar. Plyn je rozpínavý a zaujme
vždy objem nádoby. Makroskopicky sa plyn líši od kvapaliny ďalej tým, že je
podstatne stlačiteľnejší a nemôže vytvárať povrch. Pri mikroskopickom pohľade
nachádzame v kvapalinách na rozdiel od plynov určité usporiadanie častíc, a to
v najbližšom okolí zvolenej „centrálnej“ častice. Toto usporiadanie „na blízko“
je spôsobené medzimolekulovými silami. Odpudivý charakter medzimolekulových síl
pri malých vzdialenostiach molekúl je príčinou malej stlačiteľnosti kvapalín. V
plynoch, hlavne pri nízkych tlakoch, sú vzdialenosti molekúl oveľa väčšie ako v
kvapalinách a vplyv interakcií molekúl je ďaleko menej významný. Každá molekula
plynu sa medzi zrážkami pohybuje prakticky voľne a nezávisle od ostatných
molekúl. Stlačiteľnosť plynov je omnoho väčšia ako stlačiteľnosť kvapalín.
Často používame pri štúdiu kvapalín predstavu nestlačiteľnej kvapaliny. Účel je
rovnaký, ako predstava dokonale tuhého telesa. Slúži na zjednodušenie procesov.
Pri kvapalinách pozorujeme, že ich pohyblivosť, t.j.
reakcia na pôsobenie sily je rôzna. Príčinou týchto rozdielov je vnútorné
trenie – viskozita kvapalín. Ako príklad môžeme uviesť rozdiely medzi
tekutosťou benzínu a oleja.
Na určitý element kvapaliny
môžu pôsobiť plošné sily, ktoré charakterizujeme napätím
a objemové
sily, ktoré charakterizuje objemová hustota sily
Príkladom plošnej sily je napríklad tlak,
objemovou silou je tiaž. Vzhľadom na pohyblivosť častíc, kvapaliny a plyny nie sú
schopné odolávať tangenciálnemu napätiu. V kvapalinách a plynoch, ktoré sú v pokoji, môže existovať iba
normálové napätie – tlak. Ak by totiž na kvapalinu pôsobila iná ako normálová
sila, častice kvapaliny by sa dali do pohybu a kvapalina by už nebola v
pokoji. Tlak v určitom mieste v kvapaline, alebo v plyne preto nezávisí od
orientácie plochy, na ktorú pôsobí a je iba funkciou polohy. Ak by tomu tak nebolo, potom na každú
orientáciu plochy vo vnútri kvapaliny by sila pôsobila pod určitým uhlom. Mohli
by sme ju rozložiť na tangenciálnu a normálovú zložku. Tangenciálna zložka sily
by v takomto prípade bola nenulová a častice kvapaliny by sa dali do pohybu. To
je v rozpore s predpokladom, že kvapalina je v pokoji. Platí to pre steny
nádoby, ale aj pre jej povrch a ktorúkoľvek myslenú plôšku v kvapaline. Povrch
kvapaliny v pokoji, je preto vždy kolmý na výslednicu pôsobiacich síl.
Dôležitou aproximáciou pri
štúdiu kvapalín je ideálna kvapalina. Ideálna kvapalina je nestlačiteľná a bez
vnútorného trenia. Reálna kvapalina je stlačiteľná a medzimolekulové sily sa v
nej prejavujú vnútorným trením – viskozitou. Stlačiteľnosť kvapalín
charakterizujeme koeficientom stlačiteľnosti k, ktorý je definovaný vzťahom
Vyjadruje relatívnu zmenu objemu vzhľadom na
jednotkový prírastok tlaku. Hodnoty pre niektoré kvapaliny sú v tabuľke. Aby
predstava bola konkrétna, uveďme napr. pre
vodu, že na zmenšenie objemu o 5 % musíme zvýšiť tlak približne o 108 Pa. Kvapaliny sú
dokonale pružné, keď sa tlak zmenší, kvapalina nadobudne znovu pôvodný objem.
Kvapalina |
k .
1010 Pa–1 |
Ortuť |
0,385 |
Voda |
4,8 |
Benzén |
9,3 |
Etylalkohol |
11,1 |
Acetón |
12,3 |
Pentán |
24,0 |
Vzhľadom na tvarovú nestálosť kvapalín a plynov
niektoré zákony mechaniky kvapalín platia i pre mechaniku plynov. Odchýlky
medzi prúdením kvapalín a plynov sa prejavia vtedy, ak zmeny hustoty spôsobené stlačiteľnosťou
plynov nemôžeme zanedbať. V ďalšom budeme hovoriť len o kvapalinách, ale vzťahy
budú použiteľné aj pre plyny v zmysle vyššie uvedeného predpokladu.
5.1
HYDROSTATIKA
5.1.1
Základná
rovnica hydrostatiky
5.1.2
Hydrostatický
tlak
5.1.3
Tlak
v stlačiteľnej tekutine
5.1.4 Archimedova
sila
5.2
HYDRODYNAMIKA IDEÁLNYCH
TEKUTÍN
5.2.1
Popis prúdenia kvapalín
5.2.2
Rovnica kontinuity
5.2.3 Bernoulliho
rovnica
5.2.4 Výtok
kvapaliny otvorom malého prierezu
5.3
HYDRODYNAMIKA REÁLNYCH TEKUTÍN
5.3.1 Vnútorné
trenie v kvapalinách. Viskozita
5.3.2 Laminárne
prúdenie kvapaliny v trubici kruhového prierezu
5.3.3 Povrchové
napätie v kvapalinách
5.3.4 Tlak
pod zakriveným povrchom