Princíp Cavendishovej metódy určenia gravitačnej konštanty je znázornený na obr. 3.2.2.2.

Dve malé olovené guľôčky s hmotnosťami m boli spojené vodorovnou tyčkou a zavesené na tenkom pružnom vlákne. Po priblížení veľkých olovených gúľ s hmotnosťami M nastalo vplyvom gravitačných síl pootočenie tyčky, a teda aj vlákna o určitý uhol. Ak poznáme silu, potrebnú na takéto skrútenie, hmotnosti a vzdialenosť gúľ, môžeme na základe tohto experimentu určiť hodnotu gravitačnej konštanty G.

Zo známej hodnoty gravitačnej konštanty bolo možné určiť potom hmotnosť Zeme (preto aj Cavendish nazval svoj pokus „vážením Zeme”). Rovnakým spôsobom bola určená aj hmotnosť Slnka. Cavendishov pokus ( t.j. určenie hmotnosti veľkých nebeských telies pomocou nenáročného zariadenia v laboratóriu) tak predstavuje pekný príklad toho, ako možno na základe jednoduchého experimentu dospieť ku kolosálnym výsledkom.

Posledné merania gravitačnej konštanty dávajú hodnotu G = (6,670 ± 0,007) N.m². kg^-2.