3.1.1 Základné
kinematické pojmy, hmotný stred sústavy
Zaviedli sme si pojem hmotný bod, pod ktorým
rozumieme skúmaný objekt, ktorý má z hľadiska vzájomného pôsobenia
s inými objektmi všetky vlastnosti skúmaného telesa, avšak neuvažujeme
jeho geometrické rozmery.
Konečný počet hmotných bodov, určitým
spôsobom vymedzených voči okoliu, ktoré
skúmame ako celok a pritom všetky
jednotlivé hmotné objekty patriace do sústavy považujeme za hmotné body, nazveme sústavou hmotných bodov. Ich počet závisí od
riešenej problematiky. Za sústavu hmotných bodov možno považovať napr. každé
makroskopické teleso, alebo vymedzenú sústavu telies.
Uvažujme n hmotných bodov o
hmotnostiach m1, m2, ....., mn. Poloha týchto
hmotných bodov v karteziánskej súradnicovej sústave nech je určená
polohovými vektormi, r1, r2 ,
... , rn. Vzájomnú
polohu dvoch hmotných bodov o hmotnostiach mi
a mj udáva vektor rij = rj –ri (obr. 3.1.1.1).
Ak smery i veľkosti rij (i=1,2,..., n) sa môžu ľubovoľne meniť,
hovoríme o úplne
voľných (neviazaných) hmotných bodoch. Ak sú všetky vzájomné
vzdialenosti rij konštantné,
danú sústavu nazývame dokonale tuhou. Existujúce telesá, skladajúce sa z molekúl, resp.
z iónov, môžeme považovať za sústavu blížiacu sa k jednému
z obidvoch krajných prípadov. Ako aplikáciu prvého stavu, môžeme uviesť
ideálny plyn. Druhý príklad možno demonštrovať dokonale tuhou látkou. Častejšie sa stretávame s pojmom dokonale tuhé teleso - teleso, ktorého tvar
sa pôsobením vonkajších síl nemení. Tejto
problematike sa venujeme vo štvrtej kapitole.
Pri skúmaní pohybu sústavy hmotných bodov je
výhodné zaviesť pojem hmotný stred resp. ťažisko. Názov ťažisko,
je zaužívaný v spojení s telesom.
Ťažisko telesa je bod, ktorým prechádza výslednica všetkých tiažových
síl, ktoré pôsobia na hmotné body, z ktorých pozostáva teleso, pri jeho
ľubovoľnej polohe v priestore.
V prípade sústavy hmotných bodov, ktoré
nevytvárajú kompaktné teleso, je
vhodnejšie zaviesť hmotný stred sústavy, t.j. bod, v ktorom má pôsobisko výslednica všetkých tiažových síl, ktoré pôsobia na
hmotné body, z ktorých sústava hmotných
bodov pozostáva, pri ich ľubovoľnej
polohe v priestore.
Poznámka: V homogénnom
gravitačnom poli je hmotný stred sústavy hmotných bodov totožný s ťažiskom.
Naše ďalšie úvahy sa budú týkať práve takéhoto poľa, preto v ďalšom texte budú
pojmy hmotný stred
a ťažisko synonymá.
Pre dva hmotné body je
hmotný stred bod, ležiaci na ich spojnici, deliaci túto
spojnicu v nepriamom pomere hmotností bodov . Na obrázku 3.1.1.2 sú znázornené hmotné body s hmotnosťami m1 a m2 , nachádzajúce sa v
polohách, ktorým priradíme súradnice x1 a x2 .
Súradnica hmotného stredu je označená symbolom
xT . Na základe
definície platí úmera :
.
(3.1.1.1)
Pre súradnicu hmotného stredu platí
xT = x1
+ p1 = x1 + p2
(m2/m1) = x1
+ (x2 - xT) (m2/m1) .
Z tejto rovnice vyjadríme xT ako funkciu
súradníc x1 a x2 :
V trojrozmernom priestore získame analogické vzorce pre ďalšie dve
súradnice hmotného stredu
Spojením týchto výsledkov získame vzťah pre polohový vektor ťažiska dvoch
hmotných bodov :
(3.1.1.2)
,
(3.1.1.3)
respektíve v tvare
,
kde celková hmotnosť sústavy častíc M je daná súčtom hmotností jednotlivých
častíc, ktoré sú identifikované indexom i. Index i nadobúda
všetky celé čísla od 1 do n .
(3.1.1.4)
Vo zvolenej karteziánskej súradnicovej sústave má polohový vektor rT hmotného stredu súradnice
rT = [xT
, yT, zT], pre ktoré platí
,
,
, (3.1.1.5)
kde xi, yi, zi
sú karteziánske súradnice i-teho
bodu umiestneného v trojrozmernom priestore.
Hmotný stred je geometrický bod. Jeho poloha
vzhľadom na jednotlivé hmotné body danej sústavy nezávisí na voľbe
súradnicovej sústavy. Nemusí byť však totožná s polohou niektorého
hmotného bodu sústavy.
Pohyb
hmotného stredu často skúmame vzhľadom na sústavu pevne spojenú
s hmotným stredom, ktorú nazývame vzťažnou
sústavou hmotného stredu. Vzťažná sústava hmotného stredu resp. ťažisková vzťažná sústava, je sústava,
ktorej začiatok O je umiestnený do hmotného stredu sústavy hmotných bodov.
Vzťažná sústava hmotného stredu je vo všeobecnosti neinerciálna vzťažná
sústava. Ak sa však hmotný stred
vzhľadom na ľubovolnú inerciálnu sústavu pohybuje konštantnou
rýchlosťou (vT = konšt.),
je vzťažná sústava hmotného stredu
sústavou inerciálnou.
Počet nezávislých súradníc, ktoré jednoznačne
určujú polohu sústavy hmotných bodov vzhľadom na vzťažný bod, je určený počtom
stupňov voľnosti sústavy hmotných bodov. Z kinematiky hmotného bodu vieme, že na určenie polohy
jedného hmotného bodu sú potrebné tri
nezávislé súradnice. Hovoríme, že voľný hmotný bod má tri stupne voľnosti. Ak sústavu hmotných bodov tvorí n hmotných bodov, ktoré sa môžu voči
sebe voľne pohybovať, sústava má 3n stupňov voľnosti. Ak pohyb sústavy je určitým spôsobom
obmedzený, hovoríme, že sústava je podrobená väzbám, ktoré
obmedzujú počet stupňov voľnosti danej sústavy. Ak počet väzieb je v, počet stupňov voľnosti je 3n – v.
_____________________________________
Príklad 3.1.1.1. Pozdĺž osi x
sa pohybuje častica s hmotnosťou
m1 tak, že platí x1 = xo
- v1 t , a pozdĺž osi y častica s hmotnosťou m2 tak,
že platí y = at2/2 - v2t . Vypočítajte polohu a rýchlosť ťažiska týchto dvoch častíc ako funkcie času.
Riešenie: a)
Súradnice ťažiska vypočítame podľa vzorcov
(3.1.1.3) :
Zložením týchto vzorcov dostaneme
polohový vektor ťažiska, ako sa mení s časom rT =
xT i
+ yT j .
b)
Zapíšeme vektor rýchlosti ťažiska v zložkovom tvare:
vT = vT x i
+ vT y j ,
pričom platí vT x = (d xT /dt) , vT y =(d yT /dt) . Po derivovaní dostávame
vT x = (-
m1v1 ) / ( m1 + m2 ) ,
vT y = [m2 .(at - v2) ] / ( m1
+ m2 ). Veľkosť rýchlosti
ťažiska získame ako odmocninu zo súčtu štvorcov súradníc vektora rýchlosti:
.
____________________________________________________
Príklad
3.1.1.2. Chlapec drží v rukách dva kamene o hmotnostiach
m1 a m2 (m1 > m2
), ktoré sú vo vzdialenosti d od seba a vo výške h nad zemským povrchom. Určite:
a) súradnice ťažiska sústavy
skladajúcej sa z dvoch kameňov, b)
časovú závislosť polohy ťažiska pri voľnom páde tejto sústavy súčasne, c) časovú závislosť rýchlosti ťažiska, ak
obidva kamene pustíme súčasne, d)
súradnice ťažiska sústavy v okamihu
t1 od vypustenia prvého kameňa, ak druhý kameň
pustil chlapec z ruky
s časovým oneskorením D t, e) veľkosť rýchlosti ťažiska
sústavy v okamihu t1 od vypustenia
prvého kameňa, ak druhý kameň pustil chlapec z ruky s časovým oneskorením D t .
Riešenie: Na obrázku
sú zakreslené kamene, ktoré sme umiestnili do bodu A resp. B. Zvoľme
si súradnicovú sústavu tak,
že bod A leží na y - ovej osi, t.j. A = [0, h ] ,
B = [d, h ] . Ťažisko sústavy
leží medzi bodmi A a B bližšie
ku kameňu s väčšou
hmotnosťou vo výške y.
Súradnice ťažiska sústavy hmotných bodov sú určené rovnicami (3.1.1.3) a pre dva
hmotné body platí
b)
Vyjadrime si časovú závislosť súradníc jednotlivých kameňov v prípade, že
chlapec púšťa obidva kamene súčasne v okamihu t0 = 0.
Pre časovú
závislosť súradníc ťažiska platí:
c)
Vyjadrime časovú závislosť rýchlosti ťažiska, ak obidva kamene chlapec pustí
súčasne:
d) Určime súradnice ťažiska sústavy v okamihu t1 od vypustenia prvého kameňa, ak druhý kameň
pustil chlapec z ruky
s časovým oneskorením D t : Nech chlapec pustí ako prvý
kameň umiestnený v polohe A. Pre jeho polohu v okamihu t1 platí
Súradnice
druhého kameňa, vypusteného o Dt neskôr po prvom kameni,
v okamihu t1 sú:
Nakoľko x
– ové súradnice jednotlivých kameňov nie sú funkciou času, nebude ani x-ová súradnica funkciou času .
Súradnice ťažiska v okamihu t1
e) Vyjadrime veľkosť rýchlosti ťažiska
v okamihu t1: V každom časovom okamihu x-ová zložka
rýchlosti ťažiska je nulová, t.j. vxT (t1)
= 0 a platí
_____________________________
Riešenie: Napriek tomu, že sa
jedná o výpočet ťažiska telesa, môžeme využiť skutočnosť, že jednotlivé
útvary
nahradíme ich
ťažiskami a ťažisko útvaru vzniknutého
spojením útvarov určíme zo vzťahu (3.1.1.3) pre ťažisko sústavy hmotných
bodov.
Určíme si najprv polohu ťažiska
útvaru A , resp. B. vo zvolenej súradnicovej sústave. Jednou z možností voľby
súradnicovej sústavy ukazuje obr. 3.1.1.4 a.
y- ova os spadá do osi útvaru A,
takže x-ová súradnica ťažiska útvaru A leží na tejto
osi, t.j. xTA = O. Z obrázku
vidieť, že útvar A sa skladá z dvoch častí - A1
obdĺžnika so stranami 2r a b, ktorý ma na obidvoch koncoch vyrezaný
polkruh o polomere r, a A2 kruh s polomerom r. Každý z útvarov A1 a A2
možno nahradiť hmotným stredom,
v ktorom je sústredená celková hmotnosť m1 , resp. m2.
Zo symetrie zvolených útvarov pre polohu ťažiska vo zvolenej súradnicovej
sústave platí: xT1 = xT2
= 0 , yT1 =
b/2 , yT2 = b,
pričom hmotnosť jednotlivých
objektov si vyjadríme pomocou ich plošnej hustoty s a plochy útvarov vzťahmi:
m1 = s S1 a
m2 = s S2,
kde S1 = 2r b - pr2 , S2
= pr2. Pretože obidve x-ové súradnice sú nulové, bude aj x-ová súradnica ťažiska útvaru A nulová, t.j. xTA = 0. Pre y-ovú
súradnicu platí
Určíme
polohu ťažiska rovnostranného trojuholníka, ktorý si orientujeme tak, ako
ho priložíme k útvaru A, ako je
znázornené na obr. 3.1.1.4 b, vzhľadom na súradnicovú os y prechádzajúcou
stranou b. Ťažisko bude ležať v jednej tretine výšky v od základne , t.j:
b) Určime
ťažisko útvaru vzniknutého spojením útvarov A a B pri orientácii znázornenej na obr. 3.1.1.4
c, vzhľadom na súradnicovú sústavu
prechádzajúcu osou útvaru A,
v ktorej súradnice
,
_______________________________________________________________
1.
Definujte sústavu hmotných
bodov.
2.
Určite koľko stupňov voľnosti
má hmotný bod pohybujúci sa na guľovej ploche. Uveďte príklad takéhoto pohybu.
3.
Definujte hmotný stred sústavy hmotných bodov .
4.
Určite polohu hmotného stredu
sústavy troch častíc s rovnakými hmotnosťami, umiestnenými vo
vrcholoch rovnostranného trojuholníka so stranou a.
5.
Vysvetlite súvis symetrie
telesa s polohou jeho ťažiska. Uveďte príklady.
6.
Závisí poloha ťažiska sústavy
hmotných bodov od zvolenej súradnicovej
sústavy?
7.
Zvážte koľko existuje možností
vytvorenia výsledného objektu zložením dvoch objektov A a B
z príkladu (3.1.1.4 ). Zmení sa poloha
ťažiska?
8.
Zapíšte vzťah pre polohu hmotného stredu sústavy hmotných
bodov nachádzajúcich sa v rovine xz.