2.1.4 Pohyb po
priamke
Pri pohybe po priamke rozlišujeme pohyby s konštantnou
rýchlosťou (vektor rýchlosti nemení veľkosť, ani smer), pohyby
s konštantným zrýchlením (nemení sa veľkosť ani smer vektora zrýchlenia) a
všeobecné pohyby. Tretí prípad nebudeme rozoberať. V prvom, aj
v druhom prípade bude cieľom získať vzťahy vyjadrujúce polohu pohybujúcej
sa častice, teda jej karteziánske súradnice, ako funkciu času. V druhom
prípade pôjde aj o vyjadrenie závislosti rýchlosti od času.
a) Pri pohybe konštantnou rýchlosťou sa vektor rýchlosti v nemení, jeho derivácia podľa času sa rovná nule,
nulové je teda zrýchlenie : a = 0 . Takémuto pohybu sa hovorí pohyb rovnomerný. Ak sa nemení vektor rýchlosti v, nemenia sa ani jeho
súradnice v x , v y a
v z . Pre každú súradnicu rýchlosti platí vzťah
typu v y = Dy / Dt , takže možno napísať vzťahy
Dx = v x Dt , Dy = v y Dt , Dz = v z Dt . Vyjadrujú zmenu
súradníc x, y, z
pri uplynutí časového
intervalu Dt . Predpokladajme, že v časovom okamihu t1 má častica súradnicu x1 a v okamihu t2
súradnicu x2. Časový interval (t2 - t1) rozdeľme na mnoho malých intervalov Dt i (i = 1, 2, ..., n), takže
môžeme napísať
(Dx)i = v x (Dt)i
. (2.1.4.1)
Sčítaním všetkých prírastkov súradnice v časovom intervale t2 - t1 dostaneme jej celkovú zmenu :
(2.1.4.2)
Preto polohu častice
v okamihu t2 vyjadríme vzorcom
x2 = x1 + vx (t2 -
t1). (2.1.4.3)
Je zvykom označovať
súradnicu na začiatku pohybu ako xo ,
nie ako x1 a príslušný čas (časový okamih) nie ako t1 , ale ako to s tým, že sa zvyčajne považuje za
nulový, teda to = 0. Vzorec (2.1.4.3) zmení potom
svoju podobu :
x2 = xo
+ vx t2 ,
pričom platí pre
ľubovoľný časový okamih t2 . Preto sa
index vynecháva, takže konečná podoba
tohto vzorca má tvar
x = xo + vx t.
(2.1.4.4)
Grafickým
znázornením závislosti veľkosti
rýchlosti v = vx (t) od času pri rovnomernom pohybe
v smere osi x, je vždy
priamka, rovnobežná s časovou osou t ( obr. 2.1.4.1).
Smernica tejto priamky resp. tg a, (a je uhol priamky s osou nezávisle premennej, ktorým je čas t) je nulová, nakoľko a = o resp. 180 0.
Rovnaké úvahy platia pre obe ďalšie súradnice :
y = yo + vy t,
z = zo +vz t.
Tieto rovnice vyjadrujú polohu častice
pri rovnomernom pohybe po priamke v ľubovoľnom časovom okamihu t.
Tieto tri skalárne rovnice postupne vynásobíme príslušnými jednotkovými
vektormi i, j, k a sčítame ich ľavé a pravé strany :
(x i + y j
+ z k)
= (xo i + yo j + zo k) +
(vx i
+vy j
+ vz k) t,
čo možno prepísať do
vektorového tvaru
r = ro + v t . (2.1.4.5)
V rovnici (2.1.4.2) namiesto
sumácie možno integrovať, keď delenie časového intervalu (t2 - t1) budeme zjemňovať, takže počet malých
časových intervalov (Dt)i bude rásť nad všetky medze :
(2.1.4.6)
čo nakoniec vedie
k rovnakému výsledku, ako je uvedený vo vzorci (2.1.4.4). Grafickým znázornením
závislosti veľkosti dráhy x = x( t) od
času pri rovnomernom pohybe, určenom vzťahom
(2.1.4.6) je priamka ( obr.
2.1.4.2). Smernica tejto priamky resp. tg , kde
je uhol priamky
s osou nezávisle premennej, ktorým je čas t, udáva veľkosť rýchlosti skúmaného
hmotného bodu.
Vo fyzikálnej literatúre je však zvykom podobne ako pri derivácii,
integrovať vektorovú funkciu, takže namiesto troch skalárnych rovníc typu
(2.1.4.6)
sa píše jedna vektorová rovnica :
(2.1.4.7)
takže po zmene
symboliky, spomenutej pred vzorcom (2.1.4.4), dostaneme rovnaký výsledok ako (2.1.4.5) .
Poznámka: Vektory
r , ro a v ,
vystupujúce vo vzorci (2.1.4.5), nemusia
byť rovnobežné, teda nemusia ležať na jednej priamke. Závisí to od voľby
vzťažného bodu, teda začiatku súradnicovej sústavy. Ak leží na priamke, všetky
uvedené vektory sú s priamkou rovnobežné. Na obr. 2.1.4.3 začiatok súradnicovej sústavy leží mimo
priamky.
____________________
Príklad
2.1.4.1. Pozdĺž osi x sa pohybuje častica konštantnou
rýchlosťou 5 m.s-1 smerom
k začiatku súradnicovej sústavy, pričom v čase to = 0 mala súradnicu xo = 3 m . Napíšte skalárnu rovnicu pre jej pohyb
a vypočítajte: a) kedy príde do začiatku sústavy , b) akú dlhú dráhu prešla.
Riešenie: a) Polohu častice pri pohybe
rovnomernom vyjadruje rovnica (2.1.4.5)
: r = ro + v t
. Podľa zadania vektory ro a v majú opačný
smer. Túto rovnicu môžeme napísať aj v tvare
(x i
+ y j + z k) = (xo
i + yo j + zo k) + v t ,
pričom si
uvedomujeme, že vektor v má opačný smer ako jednotkový vektor
i . Súradnice y, z,
yo a zo
sú pritom nulové, lebo ide o pohyb po osi
x . Keď rovnicu vynásobíme
skalárne jednotkovým vektorom i
, dostaneme :
x
= xo + (v × i) t = xo
+ (v cosp )t = xo - vt .
Tu si
treba uvedomiť, že veličina v = 5 m/s je veľkosť (absolútna hodnota) vektora
rýchlosti, ktorá nemôže byť záporná. Rovnicu
(2.1.4.5) možno napísať
aj v úplnom zložkovom tvare
(x i + y j
+ z k)
= (xo i + yo j + zo k) +
(v x i + v y j + v z k) t ,
takže po
jej skalárnom vynásobení jednotkovým vektorom i dostaneme
x
= xo + v x t .
V tomto
prípade však súradnica v x = - 5 m/s musí
byť záporná, aby rovnica správne opisovala pohyb podľa zadania. Z oboch
foriem zápisu súradnice x ako funkcie času dostaneme správny výsledok.
Okamih t1 príchodu
častice do začiatku súradnicovej sústavy získame z podmienky, že
súradnica x sa vtedy rovná nule :
0 =
xo - v . t1 Þ t1 = xo
/ v = (3/5) s
.
b) Vzdialenosť (veľkosť dráhy) s,
ktorú častica prešla, vypočítame ako absolútnu hodnotu rozdielu jej
súradníc na konci a na začiatku pohybu
s = ½x1 - xo½ = 3 m .
___________________________________
Poznámka Výsledok z
časti b) príkladu 2.1.4.1 poukazuje na rozdiel medzi polohou častice a
veľkosťou (dĺžkou) dráhy, ktorú častica prešla. Vzťahy (2.1.4.4) a (2.1.4.5) vyjadrujú
polohu častice, nie veľkosť prejdenej dráhy.
b) Pri pohybe s konštantným
zrýchlením sa nemení vektor zrýchlenia a
, preto jeho derivácia podľa času je nulová. Takémuto pohybu sa
hovorí pohyb rovnomerne zrýchlený. Na
základe definície ( 2.1.3.1) môžeme napísať dv = a
dt a tento
vzťah integrovať :
(2.1.4.8)
Podobne ako pri
rýchlosti, po zmene indexov dostávame rovnicu :
v = v o + a t. (2.1.4.9)
Táto rovnica vyjadruje závislosť
vektora rýchlosti častice od času pri pohybe konštantným zrýchlením. Graf závislosti rýchlosti od času
pri rovnomerne zrýchlenom pohybe v smere osi x ukazuje obr. 2.1.4.4.
Skutočnosť, že vektor zrýchlenia je
konštantný, sa prejavila pri
integrovaní v rovnici ( 2.1.4.8) , kde
bolo možné vektor zrýchlenia vyňať pred integrál.
Vzťah (2.1.4.9)
vyjadruje rýchlosť, pričom polohový vektor častice získame jeho ďalšou
integráciou. Uplatníme pritom definíciu
vektora rýchlosti v = dr
/ dt , na základe ktorej napíšeme dr = Cdt , a tento vzťah integrujeme :
(2.1.4.10)
Integrál na ľavej
strane rovnice sa rovná r - ro
, takže pre polohový vektor platí
r = ro + vot + a t2 /2 . (2.1.4.11)
Poznámky: Je to vektorový vzťah, a vektory v ňom vystupujúce
nemusia byť rovnobežné, hoci ide o pohyb po priamke. Treba ďalej zdôrazniť, že
v prípade pohybu, pri ktorom sa zrýchlenie s časom mení, tento vzorec
neplatí (napr. zrýchlenie auta pri rozbiehaní, štart rakety, ...) . Pozri
príklad 2.1.4.3 .
Grafická
závislosť dráhy pri rovnomerne
zrýchlenom pohybe v smere osi x s nulovou počiatočnou rýchlosťou v0 znázorňuje
graf na obr. 2.1.4.5, ktorý z matematického hľadiska znamená pohyb po parabole.
_________________________
Príklad 2.1.4.2
Stojíme na balkóne vo výške h nad úrovňou terénu. Akou rýchlosťou vo musíme kameň vyhodiť zvislo
nahor, aby na zem dopadol o n
sekúnd ?
Riešenie:
Na prvý pohľad by sme mali tento prípad riešiť v dvoch etapách -
najprv vyriešiť ako vysoko vyletí a koľko mu to bude trvať, potom v druhej
etape riešiť prípad ako voľný pád z vypočítanej výšky. Príklad však možno
vyriešiť naraz, použitím vzťahu (2.1.4.11) .
Ide o pohyb vo zvislom smere, s ktorým stotožníme súradnicovú os y
. Rozpíšeme rovnicu (2.1
.4.11) do zložkového tvaru
(x i + y j
+ z k)
= (xo i + yo j + zo k) + (vox i + voy j + voz k)
t +
+ (1/2) (ax i + ay j + az
k) t 2 ,
vynásobíme
jednotkovým vektorom j orientovaným pozdĺž osi y
zvislo nahor , takže dostaneme :
y
= yo + voy t +
(1/2) ay t 2 .
Ak sme kameň vyhodili v okamihu t
= 0 , platí yo = h , voy = vo
a veľmi dôležité je uvedomiť si,
že ay = -g
, kde
g je veľkosť zrýchlenia
voľného pádu. Záporné znamienko v tomto prípade znamená, že vektor
zrýchlenia voľného pádu má opačný smer ako jednotkový vektor j . Tak dostaneme rovnicu
y
= h + vo t -
(1/2) g t 2 ,
z ktorej bezprostredne vypočítame
rýchlosť vo z podmienky, že súradnica y
pri dopade sa rovná nule :
0 =
h + vo t1 - (1/2) g t12 .
V tejto rovnici sú okrem rýchlosti vo všetky veličiny známe, vrátane okamihu
dopadu kameňa t1 = n
sekúnd takže
_____________________________________
Pohyb, pri ktorom je zrýchlenie konštantné, je v prírode i technike
viacmenej výnimkou. Zrýchlenie býva komplikovanou funkciou času, takže
rýchlosť, alebo polohu častice v danom okamihu už nemožno počítať na základe
jednoduchých vzorcov. Pokiaľ je možné závislosť zrýchlenia vyjadriť analytickou
funkciou, rýchlosť, i polohu častice možno vypočítať, ako ukazuje nasledujúci
príklad.
_________________________________
Príklad 2.1.4.3
Zrýchlenie častice, ktorá
sa pohybuje po
osi x je
dané vzťahom ax = k1
- k2 vx , kde
vx je súradnica rýchlosti častice a k1 , k2 sú
kladné konštanty. (Je to reálny
prípad, lebo s rastúcou rýchlosťou zrýchlenia ubúda - ako pri jazde autom).
Nájdite závislosť zrýchlenia, rýchlosti a polohy častice ako funkcie času, keď v čase t = 0 bola častica
v pokoji a nachádzala sa v mieste so
súradnicou x = xo
.
Riešenie: Podľa definície platí medzi súradnicami
rýchlosti a zrýchlenia vzťah ax
=
dvx / dt
, takže môžeme napísať rovnicu :
Po integrácii dostaneme
ln (1 - (k2 /k1 ) vx ) = -
k2 t , resp.
vx = (1 - exp(-k2t))×(k1 /k2)
,
čo je závislosť rýchlosti od času.
Vidno, že pre t ® ¥ rýchlosť dosahuje asymptotickú hodnotu k1 /k2 . Deriváciou rýchlosti dostaneme závislosť zrýchlenia od času
: ax = dvx /dt = k1
exp(-k2 t), z ktorého vyplýva, že zrýchlenie sa s rastúcim
časom asymptoticky blíži k nule. Obe závislosti - pre rýchlosť aj pre
zrýchlenie sú realistické. Pre súradnicu rýchlosti platí definičný vzťah vx = dx /dt , čo
využijeme na výpočet polohy častice :
,
z čoho dostaneme výsledok
.
Tento výsledok hovorí, že po
dostatočne dlhom čase, keď sa rýchlosť už prakticky ustáli, súradnica sa s
časom mení lineárne.
_________________________________
Príklad 2.1.4.4 Raketa sa z pokoja začala pohybovať tak, že jej
zrýchlenie pri priamočiarom pohybe rovnomerne
rastie s časom. Za
prvých 5 s pohybu jej
zrýchlenie vzrástlo na
hodnotu a1 = 5 m.s-2.
Za predpokladu, že vplyv prostredia na
pohyb rakety zanedbáte určite:
a)
funkčnú závislosť zrýchlenia rakety
od času pri tomto priamočiarom pohybe a smer, v ktorom pohyb prebieha;
b) funkčnú závislosť jej rýchlosti od času pri tomto pohybe;
c)
funkčnú závislosť prebehnutej dráhy
od času pri tomto priamočiarom pohybe;
d) akú rýchlosť dosiahla za pol minúty
svojho pohybu;
e)
akú dráhu za tento čas raketa prebehla.
Riešenie: Zo zadania príkladu si vypíšeme veličiny a ich
hodnoty, ktoré príklad udáva :
v0 = v(0)
= 0 m.s-1
t1 = 5 s
a1 = 5 m.s-2
t2 = 0,5 min = 30 s
a) Určíme funkčnú závislosť zrýchlenia rakety od času pri
tomto priamočiarom pohybe.
Prvá veta
príkladu hovorí, že strela sa dáva do
pohybu takým spôsobom, že jej
zrýchlenie pri priamočiarom pohybe rovnomerne rastie s časom. Graficky
túto skutočnosť môžeme znázorniť priamkou a matematicky formulovať rovnicou
priamky, ktorá je v súradnicovom systéme xy vyjadrená rovnicou y =
kx+q. V nami skúmanom prípade nezávisle premennou je čas t a závisle premennou zrýchlenie a. Preto pri transformácii súradníc x® t a y ® a , zvážení, že v okamihu t0 = 0 raketu umiestnime do začiatku súradnicového systému, časová závislosť
zrýchlenia bude daná vzťahom
a = a(t) = a(t)
i = kti
Konštantu priamej úmernosti k, resp. smernicu tejto priamky, určíme zo zadaných hodnôt t1 a zrýchlenia a1(t1)
a(t1) = kt1 ® k = a(t1)
/t1. Po dosadení číselných hodnôt
dostávame k =1 m.s –3.
b) Určime funkčnú závislosť rýchlosti od času pri tomto
pohybe:
Keďže sa jedná o
pohyb po priamke a začiatok nami zvoleného súradnicového systému
leží na tejto priamke, počas celého
pohybu bude ležať i vektor rýchlosti v i polohový vektor
strely r v smere vektora zrýchlenia a, t.j. v smere
určeným jednotkovým vektorom i . Veľkosť rýchlosti určíme
,
.
Počiatočná rýchlosť v0
strely je nulová, takže pre
hľadanú funkčnú závislosť veľkosti rýchlosti od času dostávame vzťah v(t) = k t2
/2.
c) Určime časovú
závislosť polohy
z definície rýchlosti
.
Pre veľkosť prebehnutej dráhy (dĺžku) dostávame
.
d) Určime, akú rýchlosť dosiahla strela
za pol minúty svojho pohybu:
Z vypočítanej závislosti rýchlosti od času v(t)
=k t2/2 po dosadení uvedených číselných hodnôt
dostaneme
v(t2) = k t22/2
= 450 m/s
e)
Určime, akú dráhu za tento čas strela prešla:
Z vypočítanej závislosti polohy od času x (t) =
kt3/6 , po dosadení uvedených číselných hodnôt, dostaneme pre
dĺžku ubehnutej dráhy ½x-x0½= 4 500 m.
__________________________________________________
Riešenie: Keďže nemáme zadanú exaktnú rovnicu závislosti x
ako funkciu času t, nemôžeme dať
precíznu odpoveď, pretože
nepoznáme (dx / dt )A resp. v bodoch V a M. Odpovedať na otázku nám
pomôže nákres dotyčnice ku grafu
funkcie v danom bode. Smernica dotyčnice v tomto bode určuje okamžitú rýchlosť objektu v skúmanom bode grafu.
.
Po číselnom dosadení hodnôt odčítaných z grafu dostaneme v A = 2 ms-1.
Bod V
je maximom funkcie x = x(t). Dotyčnica v tomto bode je rovnobežná
s časovou osou, t.j. smernica resp. derivácia funkcie
v bode V sa rovná nule . Objekt sa v bode V zastaví.
Obdobne určíme okamžitú rýchlosť v bode M z trojuholníka B D D¢.
.
Záporné znamienko hovorí, že objekt sa pohybuje v zápornom smere osi x .
__________________________________
Riešenie: Aby strelec trafil terč, musí sa terč i strela v určitom časovom okamihu t nachádzať na rovnakom
mieste, ktoré označíme A. Nech sa terč z bodu T do bodu A dostane
za časový interval D t1
= t1 – t0 (t0 = 0 ) a za tento interval prebehne dĺžku dráhy
Ds, určenej rovnicou
. (a)
Z obrázku pre miesto zásahu platí
. (b)
Dobu letu terču určíme, ak dosadíme rovnicu (b) do (a)
Označme t2 dobu
letu náboja z bodu O do
bodu A. Za túto dobu náboj
preletí dĺžku dráhy Dd, pre ktorú platí
.
Na základe Pythagorovej vety
a po dosadení za Dd, určíme časový interval t2 potrebný na
doletenie náboja do bodu A.
.
Ak náboj i terč doletia do bodu A za
rovnaký časový interval, strelec trafí
terč. Po dosadení číselných hodnôt dostávame pre
,
.
Získané číselné
hodnoty sú rôzne, takže strelec nezasiahol pohyblivý terč.
___________________________________
Kontrolné otázky
1.
Z hľadiska akých dvoch fyzikálnych
veličín možno klasifikovať pohyb?
Definujte tieto veličiny a urobte klasifikáciu pohybov.
2.
Vyjadrite časovú závislosť dráhy pre pohyb priamočiary rovnomerne zrýchlený so zrýchlením a, ktorého začiatočná rýchlosť bola nenulová.
Zvážte možné prípady.
3.
Nakreslite grafickú závislosť rýchlosti
hmotného bodu ako funkciu času, ak sa hmotný bod pohybuje priamočiaro v smere osi x : a) rovnomerne , b)
rovnomerne zrýchlene.
4.
Nakreslite grafickú závislosť zrýchlenia hmotného bodu ako funkciu času,
ak sa hmotný bod pohybuje priamočiaro
v smere osi y : a) rovnomerne , b) rovnomerne zrýchlene.
5.
Nakreslite grafickú závislosť polohy
hmotného bodu ako funkciu času, ak sa hmotný bod pohybuje priamočiaro v smere osi x : a) rovnomerne , b)
rovnomerne zrýchlene.
6.
Napíšte rovnicu trajektórie častice, ktorú
spustíme v gravitačnom poli Zeme a) s nulovou počiatočnou rýchlosťou,
b) s nenulovou počiatočnou rýchlosťou z výšky y0 nad
Zemou.
7.
Aký pohyb koná teleso vrhnuté zvisle
nahor s nenulovou počiatočnou
rýchlosťou?
8.
Aký pohyb koná častica, ktorá
v ľubovolných, ale rovnakých časových intervaloch, prejde rovnaké dráhy?