2.1.11  Zložený pohyb - zrýchlenie          

 

            Z dynamického  hľadiska je dôležité zrýchlenie častice. Z pohľadu dvoch sústav -  S  a   S , nie je rovnaké. Zrýchlenie vzhľadom na sústavu  S získame deriváciou vzťahu  (2.1.10.5)

 

(dv /dt)S =   (dvo /dt )S +  (dv '/dt)S  +  (d(w  ´  r ' )/dt)S .                      (2.1.11.1)

 

Na ľavej strane je zrýchlenie  a  častice vzhľadom na inerciálnu sústavu S . Prvý člen na pravej strane predstavuje zrýchlenie ao  začiatku sústavy  S   vzhľadom na sústavu S . V ďalších dvoch členoch vystupujú vektory   v '  a  r ' vyjadrené v sústave   S , preto na derivácie týchto vektorov vzhľadom na sústavu  S sa vzťahuje vzorec  (2.1.10.6)  , takže   platí :

 

(d v ' /dt)S = (d v ' /dt)S +  (w  ´ v  ' )  =  a '  +  (w  ´ v  ' ),                   (2.1.11.2)

 

kde  a '  je zrýchlenie častice vzhľadom na sústavu   S  .  Posledný člen rovnice (2.1.11.1)  sa počíta takto

 

 [d(w ´ r ')/dt]S  = (dw /dt) ´ r '  + w  ´ (dr '/dt)S  =

 (a ´ r ' ) +  (w  ´ v ' )  +  [w  ´ (w  ´  r ' )],                                    (2.1.11.3)

 

kde  dw /dt  = a   je uhlové zrýchlenie sústavy  S   vzhľadom na sústavu  S a kde za  (dr '/dt)S  sa dosadí výsledok podľa vzorca (2.1.10.4).       

Dosadením výsledkov  (2.1.11.2)  a (2.1.11.3)  do rovnice  (2.1.11.1)  dostaneme výsledný vzťah :

 

 a  =  ao +  a '  +  (a ´ r ' )  +  2(w  ´ v' )  +   [w  ´ (w  ´  r ' )]              (2.1.11.4)

_____________________________________

 

Príklad   2.1.11.1  Vypočítajte zrýchlenie bodu na obvode kolotoča vzhľadom na okolitý terén, keď kolotoč sa otáča konštantnou uhlovou rýchlosťou  w  a polomer kolotoča je R .

Riešenie :  Sústavu   S   viažeme na otáčajúci sa kolotoč, sústavu  S  na terén, pričom začiatky sústav stotožníme. Vtedy  ro = 0 ,  vo = 0 , ao = 0 . Kolotoč nemá uhlové zrýchlenie, preto aj   a = 0 . Bod sa vzhľadom na kolotoč nepohybuje, preto v' = 0 , aj  a' = 0. Vzorec ( 2.1.11.4) na výpočet zrýchlenia sa takto veľmi zjednoduší  :

 

 a  =  w  ´ (w  ´  r ' ) = w (w × r ' ) - r 'w2 = - r 'w2 ,

 

lebo vektory  w  a  r '  sú na seba kolmé,  takže ich skalárny súčin sa rovná nule. Vektor zrýchlenia teda smeruje do stredu otáčania, je to dostredivé zrýchlenie, lebo ide o pohyb bodu po kružnici. Jeho veľkosť je  Rw2 .

_____________________________________________

 

Príklad   2.1.11.2  Posúďte, aké zrýchlenie má predmet nehybne ležiaci v sústave  S vzhľadom na otáčajúcu sa sústavu   S  .  

Riešenie :  Stotožníme začiatky sústav , takže ro = 0 ,  vo = 0 , ao = 0 . Pre nehybný predmet v sústave  platí v = 0, takže zo vzorca  (2.1.10.5) pre rýchlosť dostaneme

 

 v =  -  (w  ´  r ' ) .

 

Keďže aj a = 0 , pre zrýchlenie predmetu vzhľadom na sústavu S  na základe rovnice  (2.1.10.5) dostaneme výsledok :

 

a =  - 2 (w ´ v ' ) -  w ´ (w ´ r ' )  =  + 2  w ´ (w ´ r ' ) -  w ´ (w ´ r ' ) = +w ´ (w ´ r ' ) = - r 'w2  . Výsledok je teda rovnaký, ako v príklade  2.1.11.1, ide o dostredivé zrýchlenie. Pozorovateľovi sledujúcemu okolité telesá z otáčajúcej sa sústavy S sa situácia javí tak, že okolité telesá sa okolo neho pohybujú po kružniciach. Takto napríklad vidíme pohybovať sa hviezdy, keď ich pozorujeme z otáčajúcej sa Zeme, preto im musíme pripísať dostredivé zrýchlenie.

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­_________________________________

 

Príklad   2.1.11.3  Bod sa pohybuje v inerciálnej sústave  S  po priamke  konštantnou rýchlosťou v .   Vypočítajte zrýchlenie tohto bodu ako sa javí zo sústavy S , ktorá sa vzhľadom na sústavu  S   otáča  konštantnou uhlovou rýchlosťou  w , ale nevzďaľuje sa od nej. Vektory v  a w nech sú pre jednoduchosť na seba kolmé. (Pozri obr. v príklade 2.1.10.4)

Riešenie : Stotožníme začiatky sústav, takže   ro = 0 ,  vo = 0 , ao = 0 a navyše  a = 0 . Bod sa v  S pohybuje konštantnou rýchlosťou, takže v = 0 . Rýchlosť  bodu vzhľadom na   S  bola vypočítaná v príklade 2.1.10.4 :   

 

 v   =  v  -  (w  ´  r ) = v  -  [ w  ´ (ro + v t )] .

 

Pre zrýchlenie podľa rovnice  ( 2.1.11.4 ) platí :

 

 a'  = - 2 (w ´ v ' ) -  w ´ (w ´ r ) =  - 2 w ´ [ v  -  (w  ´  r ) ] - w ´ (w ´ r ) =  - 2(w ´ v)  + w ´ (w ´ r ) .

 

Zrýchlenie má dva členy, druhý predstavuje dostredivé zrýchlenie,  prvý je kolmý na vektor rýchlosti, predstavuje zrýchlenie, ktoré mení smer vektora rýchlosti. O zmene smeru vektora rýchlosti  v '  sme hovorili v príklade  2.1.10.4. Je dôsledkom otáčania vzťažnej sústavy   S  ,  v inerciálnej sústave  S  vektor rýchlosti  v  nemení smer, ani veľkosť a nazýva sa Coriolisove zrýchlenie.

 

___________________________________

 

Kontrolné otázky

 

1.     Vysvetlite, čo rozumieme pod pojmami „ absolútna sústava a relatívna sústava“.

2.     Vyjadrite zrýchlenie hmotného bodu A vzhľadom na absolútnu sústavu. Vysvetlite význam jednotlivých veličín i členov.

3.     Vyjadrite zrýchlenie hmotného bodu A vzhľadom na relatívnu sústavu. Vysvetlite význam jednotlivých veličín i členov.

4.     Napíšte vzťah pre Coriolisove zrýchlenie.

5.     Kedy musíme zvažovať pôsobenie Coriolisovho zrýchlenia? Uveďte príklady.