1.4.3   Plošný integrál, Gaussova - Ostrogradského veta

 

            Pod plošným integrálom vektorovej funkcie sa najčastejšie rozumie integrál, ktorý zapisujeme v tvare

 

                                                                                                      

(1.4.3.1)

Za znakom dvojnásobného integrálu je skalárny súčin vektorovej funkcie A  s diferenciálom dS , ktorý ako vektor je kolmý na príslušnú elementárnu plôšku a jeho veľkosť predstavuje jej plošný obsah. Takémuto integrálu sa hovorí tok vektora A cez plochu S .

Aj v tomto prípade, v zmysle Riemannovej definície integrálu,  ide vlastne o súčet limitne veľkého počtu elementárnych skalárnych súčinov A × dS  = A dS cosa , kde A je veľkosť vektorovej funkcie (vektora)  A ,  dS  veľkosť príslušného dS  a  a  uhol medzi nimi v danom bode plochy, pričom sa tieto súčiny sčítajú po celej ploche, po ktorej integrujeme. Veľkosť, ani smer vektora  A(x,y,z) nemusia byť konštantné, od bodu k bodu na ploche sa môžu meniť.

 

 

Keď dS vyjadríme v zložkách :  dS =  i dydz + j dzdx + k dxdy , skalárny súčin A × dS  možno vyjadriť aj v tvare :

                                   A × dS =  Ax dydz  + Ay dzdx + Az dxdy  ,

(1.4.3.2)

takže integrál (1.4.3.1) možno vo vhodnom prípade rozpísať ako súčet troch integrálov. Výsledkom tohto integrálu je skalárna funkcia.

Ako príklad možno uviesť vzťah medzi elektrickým prúdom  I   a vektorom prúdovej hustoty  j :

 

 

V teórii poľa sa často stretávame s plošným integrálom cez uzavretú plochu

 

                                                                                                      

(1.4.3.3)         

ktorý pomocou Gaussovej - Ostrogradského vety možno premeniť na objemový integrál divergencie vektorovej funkcie  A :

 

                                                                                  (1.4.3.4)                                

kde  dt   predstavuje objemový element,  ktorý v  karteziánskej  súradnicovej sústave má tvar dt  =  dx dy dz . Pod uzavretou plochou pritom rozumieme napríklad povrch gule, elipsoidu, alebo iného útvaru, tvoriaceho rozhranie medzi vnútorným a vonkajším priestorom. Podľa dohody sa elementárne plošné vektory  dS  orientujú vždy z uzavretej plochy von. Správnosť tejto veľmi významnej vety na tomto mieste nebudeme dokazovať.

 

_______________________________________

Príklad  1.4.3.1  Vypočítajte plošný integrál funkcie  A = K (r /r3), kde  K  je konštanta, r polohový vektor,  r  jeho veľkosť,  cez guľovú plochu s polomerom R, ktorej stred je umiestnený do začiatku súradnicovej sústavy.

Riešenie :  Pri počítaní integrálu (1.4.3.3) si uvedomíme, že vektory  r  a  dS  sú v každom bode povrchu gule rovnobežné, preto skalárny súčin  A × dS  = K (r /r3) × dS = K (1/r3) r × dS = K (1/r3) r dS =  K (1/ r2) dS, pričom na povrchu gule  r = R . Preto

lebo plošný integrál z  dS  cez celý povrch gule je  4pR2 .

______________________________________

 

Kontrolné otázky

1.    Čo rozumiete pod plošným integrálom vektorovej funkcie ?

2.    Napíšte Gaussovu - Ostrogradského vetu !