11.1.4   Vlastná a vzájomná indukčnosť

           

            Magnetický tok   F   cez plochu ohraničenú závitom (uzavretým vodičom, napr. aj cievkou) môže byť vyvolaný permanentným magnetom nachádzajúcim sa v blízkosti závitu, ale aj elektrickým prúdom prechádzajúcim buď samotným závitom, alebo vodičom nachádzajúcim sa v jeho blízkosti. Ak je magnetický tok F budený elektrickým prúdom I , potom sa ukazuje, že je priamoúmerný pretekajúcemu prúdu :

 

 

 

Ak je magnetický tok budený prúdom tečúcim cez ten istý uzavretý vodič (závit), potom  L  je vlastná indukčnosť , ak prúdom tečúcim cez iný vodič, ide o vzájomnú indukčnosť.

            Uvážime tieto dva prípady - podľa obrázku, kde pre jednoduchosť sú dva uzavreté vodiče nakreslené ako dva závity. Prvým závitom tečie prúd  I1 ,  druhým  I2 .

           

 

Magnetický tok je definovaný integrálom

 

 

 

pričom vektor magnetickej indukcie B sa počíta podľa Biotovho - Savartovho zákona. Pre vektor  B1  v okolí prvého vodiča preto platí

 

Spojením dvoch predošlých vzorcov dostaneme pre magnetický tok  F21  plochou ohraničenou druhým závitom, ale vyvolaným prúdom tečúcim prvým závitom :

 

                                                                                                                        (11.1.4.2)

kde  L21 , vyjadrený ako plošný integrál, je vzájomná indukčnosť.  Podobným postupom možno získať vzťah pre vlastnú indukčnosť, ak namiesto integrácie cez plochu ohraničenú druhým vodičom, sa integruje vektor  B1  cez plochu ohraničenú prvým vodičom.

 

            Vychádzajúc zo vzťahu  (11.1.4.1) a z Faradayovho zákona, pre indukované elektromotorické napätie, dostaneme všeobecný vzorec (bez ohľadu na to, či ide o vlastnú, alebo vzájomnú indukčnosť) :

_______________________________________

Poznámka  Ak je indukčný tok budený prúdom tečúcim jednak samotným vodičom, jednak vodičom susedným, vzorec 11.1.4.3 bude pozostávať z dvoch členov - člena ktorý obsahuje vlastnú indukčnosť a člena obsahujúceho vzájomnú indukčnosť:

 

_______________________________________

 

 

Jednotkou vlastnej i vzájomnej indukčnosti je  henry (H) .  Vlastnú indukčnosť  veľkosti 1 H  má cievka, v ktorej sa pri zmene elektrického prúdu o 1 A  za 1 s  indukuje na koncoch elektrické napätie  1 V .

_______________________________________

Príklad  11.1.4.1  Vypočítajte vlastnú indukčnosť tenkej toroidálnej cievky, ktorej priemer je  r ,  prierez S ,    N  závitov a je navinutá na jadre s permeabilitou  m  (obr.).

 

 

Riešenie  . Najprv treba vypočítať intenzitu magnetického poľa a magnetickú indukciu v cievke. Použijeme na to zákon celkového prúdu (10.x.x.x) :

Magnetický tok cez jeden závit toroidu je      F1 = BS ,   cez všetky závity spolu   F = NBS  =  = (m N 2  S I)/(2pr) , odkiaľ na základe vzorca  11.1.4.1  pre vlastnú indukčnosť  L  dostaneme

                                                                                                    

(11.1.4.4) 

Poznámka  Na základe vzorca pre vlastnú indukčnosť toroidálnej cievky môžeme získať vzorec pre vlastnú indukčnosť veľmi dlhého solenoidu, keď namiesto obvodu  2pr  dosadíme dĺžku solenoidu  l .   

 

Príklad  11.1.4.1  Vypočítajte koľko závitov by musela mať cievka s tvarom toroidu bez feromagnetického jadra, aby mala vlastnú indukčnosť  L= 0,1 H ? Prierez toroidu S = 1 cm2 , stredný polomer  r = 2 cm .

Riešenie . Na výpočet použijeme vzorec  (11.1.4.4), z ktorého pre počet závitov  N  dostaneme  N = sqrt( L 2pr / Smo )  , lebo v toroide  mr = 1 .   Po dosadení hodnôt dostaneme výsledok  N = 104 závitov.

 

 

Kontrolné otázky

1.      Definujte veličinu vzájomná indukčnosť

2.      Definujte veličinu vlastná indukčnosť

3.      Ako sa vyjadruje indukované napätie na cievke s vlastnou indukčnosťou L ?

4.      Ako sa volá jednotka vlastnej indukčnosti v sústave SI ?

5.      Ktorá cievka má jednotkovú vlastnú indukčnosť ?